V starej indickej múdrosti sa hovorí, že keď umiera anjel, vedia o tom iba jeho najbližší, ale keď umiera diabol, je hore nohami celý svet. Je možné, že svetielka sprevádzajúce politickú smrť jedného pozemšťana bude vidno aj z Neptúnu, ale o tom nech sa hádajú špecialisti. Mňa zaujíma história a poučenia z nej.
Kto sa zaujímal o „špeciálnu etnickú operáciu“ druhej svetovej vojny, alebo si trebárs trúfol na Smrt je mým řemeslem od R. Merleho (zameraná na inteligentnejších čitateľov), ten vie, že splynovať a predovšetkým spopolniť stodvadsaťtisíc ľudí mesačne v jednom bloku táborov bola nadľudská úloha, s ktorou si lámali hlavu najlepší inžinieri doby. Jednak bolo potrebné zabezpečiť hladký priebeh plynovania, takže charakter „hygienických zariadení“ v tábore musel zostať prísne stráženým tajomstvom. Omnoho ťažšou úlohou alebo bolo spaľovanie mŕtvol, pretože vtedajší odborníci z fachu dobre vedeli, koľko tuku v priemere zostane z jedného (na kosť vychudnutého) ľudského tela. Môže sa to zdať málo, ale vynásobte to x 100.000 za mesiac a narazíte na rovnaký problém ako najlepší inžinieri vtedajšej doby. Spálený tuk bol sakramentský problém. Smrad, ktorý bolo cítiť na okresy ďaleko, bol pritom tým najmenším problémom. Však si o tom prečítajte niečo. Je treba sa do tých chudákov Nemcov vcítiť. Väčšina z manažérov kvôli tomu celé noci nespala, a niektorí sa od stresu, chúďatá, dokonca vešali. Splniť Hitlerove limity bolo skrátka nadľudské.
Hitler bol skrátka megalomán, ktorý chcel príliš veľa za príliš krátku dobu. Pritom keby sa bol narodil o 100 rokov neskôr, mohol si vziať historické poučenie od jedného Rusa. NAČO PLYNOVAŤ MENŠINY, KEĎ ICH MÔŽEM POSLAŤ POD DELÁ? Však ich potom pozbierajú, pozhřňajú a zoškrabkajú Ukrajinci. Územia je dosť, a keby nebolo, tak sa spravia poschodové hroby ako na židovských cintorínoch. Podstatné však je, že sa to všetko udeje na ukrajinskom území. Putinove ruky zostanú čisté a moskovská smotánka nebude musieť ňuchať tie smrady miliónov litrov spáleného ľudského oleja.
Nech si o Putinovi myslíme čokoľvek, nikto nemôže poprieť, že je to génius. Dvadsať rokov pumpoval do bohatej Európy bohatstvo Ruska za zlomok trhovej ceny, bilióny a bilióny Eur, a zatiaľ čo sa Európa topila v bohatstve sponzorovanom Moskvou, žltý, šikmooký či eskimák snívali o budúcnosti pre svoje deti, netušiac, že v Kremli už je dávno rozhodnuté, že žiadne deti pre žltého, šikmookého či eskimáka nebudú. Citlivejšej povahe by bolo možno aj ľúto, ako ochotne sa teliatka, čo nikdy nepoznali život, ženú na porážku.