Na začiatku je vždy korupcia. Toto je vždy a všade rovnaké. Rovnaké vzorce, rovnaké postupy, rovnaké reči a politické ťahy. Rozdiely vznikajú až v pokračovaní. Jedinou premennou v tomto vzorci je ochota spoločnosti tolerovať korupciu a následne nevyhnutné oslabovanie štátu. Práve táto ochota rozhoduje o tom, kde nastane stopka (Slovensko), a kde naopak ďalšia monopolizácia moci a rozklad štátu (Maďarsko). Spiatočka už samozrejme nie je možná, pretože by znamenala ohrozenie osobnej slobody dotknutého politika. Politika, ktorý je už dávno vydieraný tými, ktorí sú sami vydieraní.
Toto pojednanie však nemá byť o tom, v akom osobnom pekle sa škvaria politici, ktorí odmietajúc sa poučiť z histórie, v mene svojej slabosti uzatvárajú zmluvu s diablom. Mojim záujmom teraz nie sú osobné problémy hlúpych slabochov. Mojim záujmom je pozrieť sa na veci z nadhľadu. A keď sa na to pozrieme z nadhľadu, tak vidíme, že perfektne desaťročia fungujúci systém v Rusku bol jedným jediným ťahom jednej ruky zničený.
Namazaný stroj fungoval vynikajúco. Dokonalý a nezničiteľný systém. Kto ešte stále nedokáže doceniť skoro nadpozemsky dokonalú prácu Putina v kreovaní tohto systému, nech si prečíta môj predchádzajúci článok. Nikde na svete nie je oligarchia bohatšia v pomere k veľkosti a ekonomickému výtlaku svojej krajiny. Nikde na svete sa oligarchia necítila bezpečnejšie. A nikde na svete neexistovala menšia šanca politického prevratu, než v Rusku. Ak nás raz v budúcnosti prídu študovať mimozemšťania, Putinov režim bude svietiť pri kolónke dokonalosť.
Lenže nebol by to príbeh, keby niekde nenastal zvrat. A pôvodcom tejto dramatickej zápletky nie je nič iné, ako hlava V. V. Putina. Po čom ešte môže túžiť človek, ktorý už dostal všetko, po čom kedy čo len mohol túžiť? Akákoľvek žena, na ktorú si ukáže. Alebo dievča. Alebo tisíc dievčat naraz. Majetok väčší než zvyšok ľudstva dokopy. Moc taká, o akej si istý slovenský Robert netrúfol snívať ani v najdivokejších snoch. Po čom ešte sa dá túžiť? Čo ešte nemá???
Ale samozrejme. Netvárte sa, že to neviete. Uznanie. Nie, nehovorím o uznaní Orbána, Danka alebo inej pakáže, ktorou Putin zhlboka opovrhuje. Jemu chýba uznanie jediných, ktorých vníma ako rovnocenných. Američanov.
A toto je to jediné, čo sa mu s celým svojim majetkom, mocou a dokonalým politickým príbehom nepodarilo získať. Lenže Systém môže osrať nejakých Američanov. Systém zaujímajú iba prachy, moc a štetky. Vždy to tak bolo, a vždy to tak malo byť. Nikto, ale naozaj nikto nečakal, že jediná neodbytná škvrnka v jeho kariére, jediná vráska na čele Putina dokáže časom zájsť až tak ďaleko. Nikto nečakal, že najdokonalejší a najmocnejší systém na svete padne na niečom tak neuveriteľne triviálnom.
Nacionalistická, xenofóbna či fašistická ideológia bola VŽDY len nástrojom, ako sa dostať k moci, prachom a štetkám. Žiadny politik od počiatku ľudstva týmto veciam samozrejme neveril. Rovnako ako žiadny cirkevný hodnostár v stredoveku v skutočnosti neveril na čarodejnice.
Politici tieto ideológie iba prezentujú, lebo je to najľahšia cesta, ako získať najlacnejších voličov. Voličov, ktorí sú tak lacní, že od svojich politikov nepožadujú vôbec nič, iba reči. Získavať priazeň voličov ideológiou bola odjakživa najľahšia a najlacnejšia cesta, a preto je na tomto poli tak obrovská konkurencia. Ale nikto, naozaj NIKTO, ani Kotleba, ani Orbán, ani Žirinovskij týmto veciam naozaj neverili, a už vôbec neboli ochotní kvôli nim obetovať čo len jedno promile svojho majetku, alebo jeden skrivený vlások na hlave.
Nikto nikdy nečakal, že týmto ideologiám reálne uverí nejaký politik. Pán Boh musí mať naozaj zvrátený zmysel pre humor, pretože im uveril zrovna najmocnejší politik na svete.